Existuje široká škála stabilizátorov PVC, zvyčajne klasifikovaných podľa ich chemického zloženia a primárnych zložiek; medzi bežné typy patria stabilizátory na báze olova,{0}}kovové mydlá, organocínové stabilizátory, vápnikové-kompozitné stabilizátory zinku a stabilizátory-vzácnych zemín. Stabilizátory-na báze olova-ako trojsýtny síran olovnatý a dvojsýtny fosforitan olovnatý-ponúkajú vynikajúcu tepelnú stabilitu a dlhodobé-stabilizačné účinky a historicky sa široko používali vo výrobkoch, ako sú PVC rúrky, káble a profily. Avšak kvôli environmentálnym a zdravotným rizikám spojeným s olovom a jeho zlúčeninami sa ich používanie stále viac obmedzuje, keďže sa sprísňujú environmentálne predpisy a normy bezpečnosti produktov. Stabilizátory kovového mydla primárne zahŕňajú stearát vápenatý, stearát zinočnatý a stearát bárnatý; tieto sa zvyčajne používajú v kombinácii, pretože synergické účinky medzi rôznymi kovovými mydlami môžu zvýšiť tepelnú stabilitu PVC.
Organocínové stabilizátory sú organické zlúčeniny -obsahujúce cín, ktoré sú známe svojou vynikajúcou tepelnou stabilitou a priehľadnosťou, vďaka čomu sú obzvlášť vhodné pre priehľadné výrobky z PVC. Počas spracovania PVC účinne inhibujú tepelnú degradáciu a minimalizujú zmenu farby, čo vedie k ich častému používaniu v priehľadných fóliách, fóliách a iných -výrobkoch z PVC s vysokou čistotou. Vápnikové-zinkové kompozitné stabilizátory predstavujú dnes jeden z najbežnejších bezolovnatých{5}}stabilizačných systémov; sú primárne založené na vápenatých a zinočnatých soliach s pridanými pomocnými stabilizátormi, antioxidantmi a lubrikantmi v závislosti od konkrétneho použitia. V porovnaní s tradičnými stabilizátormi na báze-olova ponúkajú kompozity vápnik{8}}zinok lepšie environmentálne vlastnosti a čoraz častejšie sa používajú v PVC rúrach, profiloch, drôtoch a kábloch a flexibilných PVC výrobkoch.
Stabilizátory-vzácnych zemín si v posledných rokoch získali veľkú pozornosť; fungujú primárne interakciou s aktívnymi látkami generovanými počas tepelného rozkladu PVC, čím odďaľujú degradáciu materiálu. Okrem vyššie uvedených hlavných kategórií sa v praktickej výrobe používajú aj organické pomocné stabilizátory, epoxidované zlúčeniny a rôzne kompozitné stabilizačné systémy. Keďže rôzne stabilizátory ponúkajú výrazné výhody, pokiaľ ide o počiatočnú farbu,-dlhodobú tepelnú stabilitu, priehľadnosť, odolnosť voči poveternostným vplyvom a charakteristiky spracovania, formulácie sa zriedka spoliehajú na jeden stabilizátor; namiesto toho využívajú kombinácie prispôsobené špecifickému typu PVC živice, teplote spracovania, zamýšľanej aplikácii a environmentálnym požiadavkám. Vhodnou voľbou a nastavením stabilizačného systému je možné zvýšiť životnosť a stabilitu finálneho produktu pri zachovaní výkonnosti spracovania PVC.
